Čo je to BARF ?
Prvýkrát akronym BARF použila američanka Debbie Tripp, aby označila ľudí, ktorí kŕmia svojich psov čerstvou surovou stravou. V tomto prípade BARF znamená Born Again Raw Feeders (znovuzrodená surová potrava). Neskôr bol akronym zmenený na Biologically Appropriate Raw Foods – (biologicky vhodná surová potrava).
Výživa BARF sa v poslednom čase dostáva do popredia ako reakcia na prevahu priemyselne vyrábaných „kompletných“ krmív, ktorých výrobcovia deklarujú, že kŕmením týmito zmesami sa pokryjú všetky výživové nároky psa. Keďže sa však stále viac dostávajú do pozornosti aj nedostatky takýchto krmív, predovšetkým ich jednostrannosť, chemická konzervácia, nedôvera k použitým surovinám a spracovanie za veľmi vysokých teplôt, ktoré zničí prirodzené živiny, stále viac chovateľov sa snaží spôsob kŕmenia svojich miláčikov nasmerovať späť k prírode. BARF vychádza z podobnosti psa s jeho predchodcom – vlkom a zloženie kŕmnej dávky vychádza približne zo zloženia jedálnička vlka v prírode. Pomer jednotlivých zložiek sa podobá pomeru, v akom sú zastúpené v tele ulovenej koristi a zohľadňuje sa tu aj pôst, ktorý sa vlkovi nevyhne, ak sa mu nepodarí uloviť korisť. V týchto obdobiach sa vlk v prírode prestravuje na rôznych rastlinných zdrojoch (rastlinách, plodoch, korienkoch a podobne), preto je aj rastlinná zložka jedálnička veľmi pestrá.
Prečo kŕmiť surovým mäso?
Črevo psa je veľmi krátke, pretože od prírody sa pes má živiť surovou (prevažne) mäsovou stravou, ktorá je rýchlo (cca. do 24 hodín) strávená. Doba trávenia klasických granúl je obvykle 3 až 4 dni.
Varením sa v živočíšnych bielkovinách menia reťazce aminokyselín a z väčšej časti sa stávajú pre psa nevyužiteľnými. Bielkoviny sú po vare ťažko stráviteľné a strácajú veľké množstvo minerálnych látok.
Pri kŕmení surovým mäsom majú žalúdočné šťavy v žalúdku psa hodnotu pH menej než 1 (človek pH 4 až 5), čo je hodnota zrovnateľná s kyselinou, ktorá ľahko rozloží aj surové kosti. Žalúdočné šťavy psa kŕmeného surovým mäsom tak obsahujú viac kyseliny soľnej (sú kyslejšie) než u psa kŕmeného hotovými krmivami s prevahou obilnín (extrudované granule, konzervy). Táto kyslosť zlikviduje salmonelu, škodlivé baktérie, plesne alebo parazity v tráviacom ústrojenstve. Ale napriek tomu sa odporúča všetko mäso premraziť - v mrazáku sa všetky potenciálne baktérie a im podobné mrchy zničia.
Množstvá potravy a pomer zložiek pre mladých a dospelých psov:
denná dávka krmiva: 2 – 3% (+/-) z hmotnosti psa
ovocie a zelenina – 25 - 30% z celkového množstva
mäso a mäsové kosti – 70 - 75% z celkového množstva – tento diel by mal pozostávať z 25 – 30% čistého mäsa a zo 70 – 75% mäsových kostí
Ak namiesto mäsových kostí pes dostáva kosti, ktoré nie sú obalené mäsom, ich podiel z celkového množstva potravy by mal byť 10%.
Vnútornosti by nemali byť zastúpené vo väčšom pomere než je 10% z podielu surovín živočíšneho pôvodu.
Prechod na BARF
Možností, ako psa preorientovať na BARF, je niekoľko. Ak je pes zdravý a nemá sklon k žiadnym zažívacím ťažkostiam, môžeme zvoliť rýchly prechod na BARF. Psovi dáme na jeden až dva dni pôst a potom môžeme okamžite začať kŕmiť surovou stravou.
V prípade obáv z tráviacich ťažkostí alebo v prípadoch, kedy pôst nie je najvhodnejšou alternatívou (malé šteňatá), môžeme zvoliť postupný prechod na surovú stravu. V tomto prípade môžeme porcie stravy skombinovať, napríklad zaradíme do denného jedálnička jednu porciu surovej stravy. Táto by mala byť zaradená najskôr 6 hodín po podaní hotového krmiva, lebo hotové krmivo sa trávi dlhšie než surová strava a odstup 6 hodín by mal zaistiť, že hotová strava už bude v hrubom čreve. Nikdy nemiešame hotové krmivo a surovú stravu, mohlo by to viesť k nadúvaniu a kŕčom.
Pri prechode na BARF je vhodné začať s ľahšie stráviteľnými zložkami potravy, aby sa tráviaca sústava mohla ľahšie prispôsobiť. Z mäsa je vhodné hovädzie a hydinové mäso, z kostí by sme mali voliť mäkšie druhy, napríklad kuracie krky a hovädzie riedke kosti.
BARF pre šteňatá
Prirodzenou stravou BARF sa môžu samozrejme kŕmiť aj malé šteňatá po odstavení. Dodržiavame približne tieto množstvá:
denná dávka krmiva: 5 – 7% (+/-) z hmotnosti šteňaťa (množstvo priebežne prispôsobujeme rastúcej hmotnosti)
ovocie a zelenina - 20% z celkového množstva
mäso a mäsové kosti – 80% z celkového množstva – tento diel by mal pozostávať z 20 – 25% čistého mäsa a zo 75 – 80% mäsových kostí (kosti od 6. – 7. týždňa)
Suroviny vhodné pre šteňatá:
Od 4. – 5. týždňa:
Ovocie: banány, jablká
Zelenina: mrkva, fenykel, čínska kapusta, cuketa
Obilniny a rôzne: ryža (pre malé šteniatka len biela ryže, nie natural), prosové vločky, ryžové vločky, ovsené vločky (vločky musia byť vždy zaliate vriacou vodou a napučané), tvaroh, kozie mlieko, cottage cheese
Mäso, ryby a vnútornosti: hovädzia svalovina, hovädzie srdce, konské mäso, losos
Doplnky: šípky, pivovarské kvasnice, hodnotné oleje
Od 6. – 7. týždňa:
Zelenina: šalát
Obilniny a rôzne: žĺtok a škrupinka z vajca
Mäso, ryby a vnútornosti: kura, morka, teľacie mäso, zelené držky
Mäsové kosti: kuracie krky, kuracie chrbty, hovädzie riedke kosti
Od 12. týždňa:
Ovocie: marhule, hrušky, ostružiny, jahody, maliny
Zelenina: červená repa, cukrová kukurica, rukola, šalátová uhorka
Obilniny a rôzne: cestoviny, napučané špaldové vločky, orechy, cmar, bio jogurt
Mäso, ryby a vnútornosti: jahňacie mäso, ovčie mäso, kozie mäso, hovädzia pečeň (1x do týždňa), hovädzie pľúca (1x do týždňa), králik, treska, makrela, pstruh, tuniak
Mäsové kosti: veľké hovädzie riedke kosti, konské kosti, morčacie krky, hovädzí chvost, teľacia hrudná kosť
Doplnky: spirulina, chlorela, múčka z morských rias, aloe vera, propolis, med
Čerstvé bylinky: trebuľka, bazalka, kerblík, malinové a ostružinové listy
Od 5. – 6. mesiaca:
Ovocie: čučoriedky, ríbezle, čerešne, kiwi, mandarinky, pomaranče, broskyne, slivky, mirabelky, ananás
Zelenina: tekvica, kukurica, špenát, mangold, zeler
Obilniny a rôzne: bulgur, amarant, pšeničné klíčky
Mäso, ryby a vnútornosti: hrtany, kolenné kĺby, jahňacie rebrá
Oleje a tuky: olej z tresčej pečene, lososový olej, ľanový olej, konopný olej, pupalkový olej, olivový olej, repkový olej, olej z vlašských orechov, maslo
Čerstvé bylinky: petržlen, mäta
KOSTI - Počas miliónov rokov psy požierali pozostatky iných zvierat nevynechajúc pri tom ani kosti. Celý zažívací systém psa je určený na trávenie kostí a kosti sú potrebné pre jeho správne fungovanie. Kosti sú živým tkanivom, ktoré je zložené zo živých buniek. Pretože sú kosti živím tkanivom, práve tak ako ďalšie časti tela, sú zdrojom širokej škály živín. Kosti obsahujú minerály, ktoré sú obsiahnuté v bielkovinách. Taktiež obsahujú tuky. Ak je kosť z kuraťa alebo z bravčového potom tieto tuky budú obsahovať vysoké množstvo nenasýtených mastných kyselín. Spolu s tukom sa v kostiach nachádzajú v tukoch rozpustné vitamíny. Najdôležitejšou časťou väčšiny kostí je obsah kostnej drene, ktorý je veľmi výživnou zmesou krvou tvorených prvkov obsahujúcich železo. Surové kosti poskytujú tiež prirodzené antioxidanty proti starnutiu a enzýmy.
Kosti sú pre vášho psa prirodzenou zásobárňou minerálov. Ak je kosť s mäsom potom sú telu dodávané metionín a vitamíny B. Šteniatka a dospelí psi kŕmení kosťami zriedka, ak vôbec, trpia tráviacimi problémami alebo hnačkami. Produkujú menšie množstvá pevnej minimálne zapáchajúcej stolice. Je veľmi pravdepodobné, že kosti zohrávajú rovnakú úlohu ako vláknina, to znamená, že nabobtnajú jedlo, čím odstraňujú toxíny a podporujú zdravé črevá. Psi, ktorí jedia kosti žijú dlhšie a sú zdraví. Sú odolní hlavne voči degeneratívnym chorobám súvisiacich so starnutím.
Mäsové kosti – hovädzie predné s kosťou a hovädzia harfa – sú to mäsom obalené kosti, ktoré nie sú príliš tvrdé a neštiepia sa. Pri kúpe hovädzieho predného s kosťou je lepšie vyberať si kusy so širšími kusmi rebier, ktoré sú mäkšie než úzke konce, ktoré už niektoré psy nevedia skonzumovať.
Riedke kosti – kosti z kĺbov – predávajú sa ako hovädzie riedke kosti alebo „kosti do polievky“ – sú veľmi vhodné, aj keď nie sú obalené mäsom. Pes si ich pekne strúha zubami, čím si posilňuje žuvacie svalstvo a čistí si zuby. Zabavia psa na dosť dlhú dobu, ale samého ho s takouto kosťou radšej nenechávame. Podávame ich výhradne surové. Špikové kosti nie sú tak vhodné ako tieto riedke kosti, lebo z nich sa môžu uvoľňovať úlomky a špik môže spôsobiť hnačku. Hovädzie riedke kosti obsahujú oveľa viac vápnika než napríklad kuracie kosti.
Kuracie a morčacie krky – sú zdrojom vápnika a iných minerálov v optimálnom pomere. Tým, že sú kosti obalené mäsom, psom sa ľahko konzumujú a nehrozí poranenie stien tráviacej sústavy úlomkami kostí. Kuracie krky sú vhodné a bezpečné aj pre šteniatka, dokonca aj pre tie, ktoré ešte majú mliečne zúbky. Podávajú sa vcelku, no ak pes žerie príliš hltavo, je lepšie pomlieť ich mlynčekom na mäso. Niektorí chovatelia podávajú psom aj kuracie či morčacie krídla a stehná. Podľa viacerých literárnych zdrojov by ich podávanie v surovom stave nemalo spôsobovať žiadne problémy, keďže dlhé rúrkovité hydinové kosti sa stávajú štiepivými až po tepelnom spracovaní. Kto má však obavy, môže túto surovinu z jedálnička pokojne vynechať a nahradiť ju krkmi.
MASO - Mnoho ľudí sa domnieva, že kŕmenie psov podľa BARF je kŕmenie výhradne mäsom. Mäso by malo byť však len jednou zo súčastí celej zdravej výživy, ktorá by mala obsahovať kosti, ovocie, zeleninu, vnútornosti a ďalšie prílohy. Napríklad svalovina, ktorú jedia divokí psy tvorí len malú časť stravy, ktorá obsahuje aj širokú škálu ďalšej potravy vrátane kostí.
Aké živiny sú v mäse?
Mäso dodáva bielkoviny - to je jeho hlavná úloha v zdravej výžive. Mäso tiež dodáva pohyblivé množstvo tukov, vody a určité vitamíny a minerálne látky. Pretože mäso dodáva tuky a bielkoviny je tiež dodávateľom energie. Mäso je prvotriednym zdrojom bielkovín. Taktiež obsahuje všetky nepostrádateľné aminokyseliny nevyhnutné pre psov akéhokoľvek veku, vrátane rastúcich psov, gravidných a kojacich sučiek.
Mäso dodáva energiu - mäso neobsahuje sacharidy. Neobsahuje škrob, cukry alebo vlákninu. Tuk obsiahnutý v rozličných druhoch mäsa sa líši aj množstvom nenasýtených mastných kyselín. Kuracie mäso má vyššie hodnoty nenasýtených mastných kyselín oproti jahňacine a hovädzine. Jahňacina zvyčajne obsahuje viac nenasýtených mastných kyselín ako hovädzina ale len preto, že je tučnejšia.
Mäso dodáva minerálne látky - surové mäso je chudobné na sodík ale bohaté na draslík. To je dobré pre psov so srdcovými problémami. Mäso s najnižším množstvom sodíka je hobädzina. Hovädzie, jahňacie a kuracie mäso sú veľmi chudobné na vápnik a tiež obsahujú nižšie množstvo magnézia. To znamená, že uvedené druhy mäsa sú vhodnou potravou pre psov náchylných na močové kamene. Avšak tento nedostatok minerálov je potrebné vyvážiť pridávaním kostí. Hovädzie a jahňacie mäso sú pomerne dobrým zdrojom zinku čím sa stávajú vhodným jedlom pre psov s nedostatkom zinku. Zo všetkých druhov mäsa, hovädzina je najlepším zdrojom železa.
Jahňacie mäso je menej bohaté na bielkoviny než napríklad hovädzie mäso a je mastnejšie, je však veľmi vhodnou surovinou pre psov trpiacich potravinovou alergiou.
Králik
Rovnako ako pri jahňacom mäse, aj pri králičom platí, že je vhodné pre alergikov. Na kŕmenie môžeme použiť svalovinu, vyhneme sa tráviacej sústave kvôli možnému výskytu parazitov. Kosti z králika sú tvrdé a štiepia sa na ostré úlomky, preto sa radšej všetkým kostiam okrem chrbtice vyhneme. Králičie mäso je bohaté na esenciálne mastné kyseliny.
Ryby
Vhodné sú ryby morské aj sladkovodné. Morské ryby sú bohatšie na omega 3 a 6 mastné kyseliny a obsahujú viac fosforu než ryby sladkovodné. Pri kŕmení rybami je potrebné dodržiavať určité zásady. Surové ryby obsahujú enzým tiaminázu, ktorý v tele psa odbúrava vitamín B1, čo môže viesť pri častom podávaní surových rýb k poruchám z jeho nedostatku. Preto je vhodné zaradiť do jedálnička aj suroviny, ktoré odbúraný vitamín nahradia, napríklad hovädziu pečeň alebo obličky. Kto by chcel rybami kŕmiť významne častejšie, môže tiaminázu deaktivovať niekoľkominútovým varením, dochádza tak ale aj k zničeniu vitamínov obsiahnutých v rybe. Keďže ryby obsahujú veľké množstvo fosforu, je potrebné vyrovnanie pomeru vápnika a fosforu podaním surovej kosti alebo kalciového prípravku. Pri skrmovaní varených rýb je dôležité odstrániť všetky kosti, lebo tepelne upravené rybie kosti varením stvrdnú a môžu sa psovi zapichnúť. Keď je ryba surová, kosti sú mäkké a pružné a preto takýto problém nehrozí. V sladkovodných rybách sa môžu vyskytovať parazity, preto je lepšie ich na niekoľko dní nechať premraziť.
Bravčové mäso a mäso zo svine divej nie je vhodné na kŕmenie psov kvôli možnému výskytu trichinely alebo vírusu Aujeszkého choroby, ktorá u psov vždy končí smrťou.
VNÚTORNOSTI - (pečeň, držky, zelené (neprané) držky, pľúca, tracheové trubice) Zelené držky sú vďaka obsahu zvyškov trávenej zelenej potravy cennou prirodzenou zložkou jedálnička, ťažko sa však dajú zohnať, v mäsiarstvach väčšinou dostať kúpiť iba prané predvarené vákuovo balené držky, ktoré už s výživou BARF príliš veľa spoločného nemajú. Pľúca sú cenovo dostupnou zložkou potravy, využívajú sa hlavne v kŕmení väčších plemien alebo väčšieho počtu psov z ekonomických dôvodov. Sú však menej hodnotným zdrojom bielkovín a môžu spôsobovať hnačku. Tracheové trubice sú vhodné ako chrupavkovitý doplnok potravy.V divočine psy požierajú obsah žalúdka a vnútornosti. V skutočnosti vnútornosti sú dôležitou (zásadnou) súčasťou potravy divoko žijúcich psov. Domáci psi majú podobné nároky a potreby. Psi konzumujúci vnútornosti ako súčasť stravy majú lepšie zdravie ako psy, ktoré ich nejedia. Hoci sú vnútornosti cenným jedlom pre psov nie je potrebné ich pridávať vo väčších množstvách. Vnútornosti sú koncentrovaným zdrojom mnohých nepostrádateľných živín a sú obzvlášť cenné v období rastu, reprodukcie a pri strese práve ako zdroj koncentrovaných živín. Optimálne je nepodávať ich častejšie než raz do týždňa.
Pečeň - obsahuje širokú paletu dôležitých živín. Pečeň je najväčším zdrojom vitamínu A a malo by sa ňou kŕmiť pravidelne ale v malých množstvách. Pečeň je tiež bohatá na vitamíny D, E a K. Pečeň je výborným zdrojom minerálov, predovšetkým zinku, magnézia, selénu a železa. Obsahuje tiež vitamíny skupiny B, hlavne B2, B3, B5. biotín, kyselinu listovú, B12, cholín a inositol. Obsahuje tiež adekvátne alebo menšie množstvo B1 a je dobrým zdrojom vitamínu C. Pečeň poskytuje zdroj bielkovín dobrej kvality a nenasýtených mastné kyseliny, oba typy omega-3 a omega-6.
Ľadviny - podobne ako pečeň, ľadviny sú zdrojom vhodných bielkovín, esenciálnych mastných kyselín a mnohých vitamínov, vrátane všetkých v tukoch rozpustných vitamínov teda A, D, E a K. ľadviny sú bohatým zdrojom železa a všetkých vitamínov skupiny B. Taktiež sú dobrým zdrojom zinku.
Srdce - podobne ako pečeň a ľadviny, srdce je výborným zdrojom bielkovín, B vitamínov a železa. Obsahuje tiež nenasýtené mastné kyseliny a v menšej miere vitamín A. Srdce obsahuje značné množstvo taurínu, ktorý je v potrave dôležitý pre srdce!
OVOCIE
Vhodné sú tieto druhy ovocia:
Ananás, jablko, marhule, banány, hrušky, černice, jahody, figy, grepy, šípky, čučoriedky, maliny, žltý melón, červený melón, svätojánsky chlebík, čerešne, kiwi, litchi, mandarinky, mango, nektarinky, papaya, broskyne, slivky, egreše, citróny
Menej vhodné sú druhy: baza, karambola, hrozno, dule
Psy môžu a jedia ovocie. Môžu jesť takmer všetko. Najväčší podiel ovocia tvorí voda.. Hlavnou živinou ovocia sú rozpustné sacharidy, teda jednoduché cukry. Je to energetické jedlo. Ovocie obsahuje mnoho vlákniny. Taktiež obsahuje vitamíny, enzýmy, antioxidanty, minerálne látky, malé množstvo bielkovín a tukov. V surovom ovocí sú najviac prítomné dve živiny, vitamín A ako karotén a vitamín C. To robí ovocie cenným jedlom pre psa. Enzýmy prítomné v surovom ovocí sú taktiež dôležitou súčasťou potravy psa, obzvlášť v staršom veku kedy sa začínajú objavovať degeneratívne choroby.
Je nutné aby psy jedli ovocie? Nie. Všetky živiny prítomné v ovocí môžu byť získané z iných zdrojov. Avšak pridávaním ovocia do potravy zaistíme širokú škálu zdravých potravín. Tým máme väčšiu šancu poskytovať vyváženú stravu čím zvyšujeme dĺžku života a podporujeme imunitný systém. Pes môže jesť všetky druhy ovocia (okrem avokáda), avšak tropické ovocie je obzvlášť cenné, pretože obsahuje mnoho antioxidantov. Vedci zistili, že enzými a antioxidanty prítomné v ovocí (mnohé ešte neboli identifikované) chránia pokožku a telo pred degeneráciou a chorobami spojenými so stárnutím.
Jablká – sú bohaté na karotén a pektín. Pektín je významným časťou vlákniny, ktorý má mnoho prospešných účinkov. Spôsobuje to jeho gel tvoriaci vlákninu. Ten môže zlepšiť črevnú pohyblivosť, pretože vytláča odpad zo zažívacieho traktu. Pektín tiež viaže a eliminuje toxíny z čreva. Jablká sú bohatým zdrojom beta-karoténu a vitamínu C ako aj niekoľkých vitamínov skupiny B, najmä vitamínu B6, kyselinu listovú a mnoho draslíka.
Hrušky – hrušky sú výborným zdrojom vo vode rozpustnej vlákniny, taktiež obsahujú pektín, ktorý pomáha posilňovať črevá. Čerstvé hrušky obsahujú draslík, ktorý je nevyhnutný pre udržovanie srdca, svalového sťahovania, nervového prenosu a metabolizmus sacharidov. Hrušky tiež obsahujú vitamín C.
Grapefruit - je výborným zdrojom flavonoidov, vo vode rozpustnej vlákniny, draslíka, vitamínu C a kyseliny listovej. Štúdie ukázali, že grapefrut podobne ako ďalšie citrusové ovocie má protirakovinové účinky ako u ľudí tak aj u zvierat. Pektínv grapefruite znižuje hladinu cholesteru podobne ako ďalšie ovocné pektíny. Celé ovocie obsahuje viac pektínu než džús. Nedávno sa zistilo, že grapefruit normalizuje úroveň hematokritu. Grapefuit tiež ničí plesňové ochorenia a zabíja mnoho rozličných typov parazitov a napomáha telu pri tvorbe prospešných baktérií. Biologicky aktívne prírodna látka objavená v semenách zabíja salmonelu, e-coli, kvasinky, herpes, vírus chrípky, parazity, plesne spôsobujúce hnačku a používa sa v antibiotikách v prípravkoch proti plesni.
Pomaranč – je výborným zdrojom vitamínu C. Jeden pomaranč obsahuje množstvo kyseliny listovej, draslík, a vitamín B1 (tiamin) a tiež nejaké množstvo vápnika a magnézia. Rovnako dôležitou výživovou hodnotou pomaranču je jeho zásoba flavonoidov, čím pomaranč pomáha posilňovať imunitný systém, podporuje pojivové tkanivo a podporuje zdravie celkovo. Pomaranč chráni proti vzniku rakoviny a ničí vírusové infekcie.
ZELENINA
Psy vlastne jedli zeleninu celé obdobie ich vývoja, čo je dlhý čas!
Zelenina je neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej stravy BARF. Tráviaci trakt psa nedokáže rozložiť celulózu, z ktorej sú zložené steny buniek zeleniny, preto je potrebné dávať psovi zeleninu mixovanú, aby mohol využiť všetky dôležité látky, ktoré sú v nej obsiahnuté. Rastlinná zložka kŕmnej dávky by mala obsahovať 50% zelenej listovej zeleniny, ktorá je pre psa najhodnotnejšia, zvyšných 50% môžu tvoriť ostatné, „farebné“ druhy zeleniny.
Vhodné sú takmer všetky druhy zeleniny, čím pestrejšie, tým lepšie, dobré je druhy striedať aby sa predišlo nedostatku vitamínov.
Niektoré druhy zeleniny môžu psovi ublížiť, preto sa ich treba vyvarovať:
- avokádo (obsahuje toxín perzín)
- druhy zeleniny ktoré môžu obsahovať solanín: zemiaky, rajčiny so zelenými miestami, zelená paprika (psom dávame len žltú a červenú sladkú papriku), baklažán, feferónky
- strukoviny (šošovica, hrach, fazuľa a pod.) a hlúboviny (kapusta, kel, kaleráb, brokolica, karfiol, ružičkový kel a pod.), ktoré môžu nadúvať – výnimkou je čínska kapusta
- opatrne treba aj s cesnakom a cibuľou, ktoré sú tiež pre psa jedovaté
Vhodné sú tieto druhy zeleniny:
zelená listová zelenina: hlávkový šalát (pozor na obsah dusičnanov), čínska kapusta, rímsky šalát, ľadový šalát, špenát (pozor na kyselinu oxálovú, ktorá bráni vstrebávaniu vápnika – šteňatá nekŕmiť veľkými množstvami špenátu)
fenykel – obsahuje veľké množstvo vitamínu C, pôsobí upokojujúco na žalúdok, účinkuje spomaľujúco na rast baktérií a plesní
šalátové uhorky, cuketa, tekvica (oranžová tekvica obsahuje veľa betakaroténu a pôsobí priaznivo pri problémoch s močovým mechúrom a prostatou)
koreňová zelenina: mrkva (obsahuje betakarotén, ktorý priaznivo pôsobí na zdravie očí, kože a srsti, a pektín obsiahnutý v mrkve podporuje sliznicu čreva a činnosť čriev), petržlen, paštrnák, zeler bulvový aj stopkový, cvikla (obsahuje veľa železa, preto priaznivo pôsobí na tvorbu krvi), všetky druhy sú použiteľné aj s vnaťou
paprika – pre psov je vhodná iba žltá a červená paprika, zelená obsahuje pre psov jedovatý solanín – paprika obsahuje veľa vitamínu C a betakaroténu, posilňuje imunitný systém a podporuje trávenie
paradajky – vhodné sú len úplne zrelé paradajky, zelené paradajky obsahujú solanín, preto treba aj na najmenšie nezrelé miesta z paradajky vykrojiť – paradajky svojimi prospešnými látkami prispievajú k očiste pečene a k tvorbe krvi
VAJCIA
Vajcia sú vynikajúcou potravou pre psa. Považujú sa za výborný zdroj bielkovín. Surový žĺtok obsahuje veľké množstvo biotínu (vitamínu H) a je preto dobrý na peknú srsť. Naopak surový bielok obsahuje enzým, ktorý biotín odbúrava, ale tento enzým sa dá deaktivovať varením. Problém s odbúravaním biotínu sa objavil v experimentoch s laboratórnymi krysami, ktoré dostávali bielok v nadmernom množstve, no odborníci z praxe sa s takýmto javom nestretávajú.
Na peknú srsť sa odporúča pre psa strednej veľkosti porcia 2 vajíčok cca raz do týždňa. Vaječná škrupina je mimoriadne bohatá na vápnik a ostatné minerály, preto sa odporúča občas ju pridať do stravy vo forme prášku.
MLIEČNE VÝROBKY
Mliečne výrobky síce nepatria medzi zložky potravy vyskytujúce sa v prírode, ale keď psovi nespôsobujú tráviace problémy, sú vhodným spestrením jedálnička. Vhodný je najmä tvaroh, ktorý je bohatý na bielkoviny, alebo jogurt, prípadne syry v menšom množstve. Ide o to, aby sa psovi podávali kyslé mliečne výrobky (kyslými mliečnymi výrobkami sa myslí napríklad tvaroh či jogurt, nie skysnuté výrobky po záruke), v ktorých je menej laktózy a preto sú pre psov stráviteľné. Mlieko naopak obsahuje mliečneho cukru (laktózy) príliš veľké množstvo, preto psom môže spôsobiť hnačku.
OBILNINY
Obilniny nie sú prirodzenou stravou psa a preto sa bez nich bez problémov zaobíde. Kto však obilniny do stravy psa dopĺňať chce, môže tak pokojne urobiť. Vhodnejšie je používať bezlepkové obilniny, lebo lepok môže podporovať zápaly, čo by mohlo zhoršiť napríklad problémy s kĺbmi pri dysplázii či artritíde. Veľa druhov obilnín je dnes už v predaji vo forme vločiek, ktoré stačí zaliať vriacou vodou a nechať zmäknúť, aby boli pre psa stráviteľné. V opačnom prípade by mohol pes trpieť nadúvaním.
Medzi bezlepkové druhy obilnín patria: amarant, kukurica, ryža, pohanka (menej vhodná, spôsobuje nadúvanie), proso, quinoa.
Obilniny obsahujúce lepok: ovos, pšenica, raž, špalda, jačmeň.
SEMENÁ, ORECHY, OLEJE, DOPLNKY
Oleje sú neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej stravy, pretože sú zdrojom nenasýtených mastných kyselín ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť. Sú dôležité pre zdravú kožu a srsť a potrebné pre látkovú výmenu. Dôležité je vyberať iba za studena lisované oleje, v ktorých sú najlepšie zachované všetky prospešné látky z pôvodnej rastliny, tieto oleje obsahujú zároveň aj viac nenasýtených mastných kyselín, lebo tie pri lisovaní za vyšších teplôt oxidujú. Aby sa zabránilo nedostatku niektorých dôležitých látok v organizme, je vhodné oleje striedať. Oleje obsahujú omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktorých účinok je navzájom protikladný, preto by sa mali telu dodávať vo vyváženom pomere. Pes z mäsitej stravy získava veľa omega-6 mastných kyselín, preto je vhodné zvoliť ako doplnok stravy olej bohatý na omega-3 mastné kyseliny. Medzi ne patria živočíšne oleje – olej z lososa, z tresky a pečeňový rybí tuk, z rastlinných olejov je to ľanový, konopný, repkový olej a olej z vlašských orechov.
Ako doplnok stravy sa môžu psovi občas pridať rôzne semená a orechy, ktoré sú bohaté na tuky, dodávajú energiu a množstvo vitamínov a minerálov. Dôležité je, aby ich pes dostal rozdrvené, aby ich mohol stráviť, vcelku by ich nestrávené vylúčil. Orechy obsahujúce veľa tukov by sa nemali podávať príliš často či vo veľkých množstvách. Pre psa sa môžu použiť kešu orechy, arašidy, lieskovce, vlašské orechy, kokosové orechy, tekvicové jadrá, ľanové semená, mandle, para orechy, píniové orechy, sezam, slnečnicové semená.